Becoming Point
autorky: Katarína Balúnová, Jana Farmanová, Kristína Rambousek, Ivana Sláviková, Erika Szőke, Lenka Vala
vernisáž: 17.1. / streda / o 19:00 hod.
trvanie výstavy: 18.1. - 23.2. 2024
kurátorka: Michaela Šuranská
Rozkvet Gallery, Horná 36, Banská Bystrica, 1. poschodie
Úloha diela vizuálneho umenia niekedy nespadá iba do prvotne určeného kontextu - teda do galérie, publikácie, ateliéru či depozitu atd. Svoj význam má, samozrejme, v širšom kultúrnom, sociálnom či politickom kontexte. Alebo, ako v prípade výstavy Becoming point, v kontexte rodinnom a rodovom. Dielo sa stáva pamäťovým artefaktom, memoruje, ale aj reinterpretuje rodinné a rodové histórie.
Becoming point - moment, osoba (y), miesto, lokalita, príbeh, situácia - z ktorého*ej vznikáme, pochádzame, formujeme (deformujeme), stávame sa.
Inšpiráciou pre realizáciu výstavy bola tvorba niekoľkých autoriek domácej umeleckej scény. Ich vybrané diela vystavené v Rozkvet Gallery konštruujú spoločné rozprávanie o rodine, identite určenej krajinou a jej špecifickou matériou (Erika Szőke), o uchovávaní spomienok a hľadaní ich novej interpretácie (Katarína Balúnová), o ambivalencii rodových stereotypoch dedených skrz vyšívanú estetiku materiálnej kultúry (Ivana Sláviková), o generačných znalostiach bylín a ich využití vo voľnom výtvarnom umení (Kristína Rambousek), o identifikovaní seba a svojej rodiny ako ideového jadra a duchovného zdroja reflektovaného v tekutej substancii média maľby (Jana Farmanová). Šesticu autoriek uzatvára Lenka Vala. Jej projekt nemá charakter pozitívneho memorovania, ale otvára problematiku žien bez domova, teda žien, v ktorých živote sú všetky vyššie spomenuté hodnoty ohrozené alebo absentujúce.
Výstava prepája komorný výber diel autoriek, pričom kľúčovým je spoločný príbeh, ktorý obsahovo, ale aj zmyslovo a emocionálne, diela konštruujú.
Erika Szőke vystavenými dielami odkazuje na nosné témy svojej tvorby, na rodinnú pamäť rozvíjajúca sa naprieč generáciami, jej špecifické interpretovanie a uchovávanie vizualizovanie rodinných vzťahov a situácií. Fotografia, objekt a performancia má u nej dominantné zastúpenie. Erika Szőke pracuje s rodinných archívom a využíva experimentálne konceptuálne postupy. Elementy a matérie, ktoré v dielach figurujú, sú úzko späté s pojmami ako pôda, domácnosť, pestovanie, rast a zánik, cyklus a pominuteľnosť. Portrétnu fotografiu prepája s fyzickým objektom, vidíme cesto (chlieb) ako antropomorfného zástupcu ľudského tela, archaický materiál odjakživa spájaný so slovom domov či rodina. Priliehavé je aj úslovie "byť z rovnakého cesta". Videozáznamy performancií, kde figurujú autorkiny aj ona sama, predstavujú paralelné cykly, prírodné a rodinné, ich dejiskom je domáca záhrada.
Z prírody vychádzajú aj diela Kristíny Rambousek. Nesú odkaz bylinkárskych tradícií. Autorka pripravuje farebné tuše z prírodných pigmentov. Samotnej maľbe, ktorá je výsledkom, predchádzajú laboratívne chemické procesy. Kristína cez voľné výtvarné umenie akoby nadväzuje na pomyslenú líniu generačne predávaných znalostí, na liečiteľskú a duchovnú tradíciu. Experimentuje s PH farbív a s vlastnosťami podkladu maľby. V takejto maľbe (ktorá nie je cieľom samým o sebe) sa farba stáva posvätným obsahom diela, proces jej vytvárania a nanášania na plátno je autorkiným rituálom, na konci ktorého vonkajšiu podobu obrazu určí sám pigment (rastlina). Dielo vypovedá o autorkinej priamej percepcii prírody a krajiny.
Tekutosť znamená aj premenlivosť, evokuje ponor do podvedomia, predstavuje duchovný princíp. Táto charakteristika vystihuje aj maľby Jany Farmanovej. Liquidná podstata média - farba - je spirituálnou substanciou, uchováva dočasné, prchavé situácie, krehkosť existencie. Farmanovej diela pochádzajú z organického vnútra bunky, ktorou autorkina rodina. Intuitívnou a veľmi senzuálnou maľbou spracúva a uchováva pominuteľné mikromomenty vyňaté z dňa, hodiny či niekoľkosekundovej situácie. Hlavným motívom je telo, či jeho fragment. Autorka sa zameriava na zdanlivo nepatrný detail vizuálnej reality, na emóciu, svetelný či farebný moment. Skúma medziľudské, najmä rodinné vzťahy, ale jej tvorba je aj introspekčná, často vychádza z Farmanovej špecifického vnímania sveta.
Vystavené diela Kataríny Balúnovej sú vlastne predmetmi, ktoré prechádzajú z pôvodného osobného vlastníctva autorkiných predkov a rodiny, ktoré menia svoju úlohu, prechádzajú autorkinou modifikáciou, stávajú sa novými objektmi s novým čítaním. Okrem ich pôvodnej religióznej funkcie (modlitebná knižka) im duchovný význam vpečeťuje aj fakt, že pre autorku sú spomienkovým darom, zdedenou pamiatkou. Balúnová však ukazuje aj ambivalenciu náboženských hodnôt prostredníctvom ready made objektu - televízneho satelitu kombinovaného s videoprojekciou. Objekt, ako predstaviteľ pasívnej kozumencie vnemov, ale dnes už aj predmet s retro charakterom, tu predstavuje nekritické až necitlivé proklamovanie archaických vzorov, kultúrnych a náboženských konvencii, ako nutná rola ženy ako nositeľky rodu, manželstvo pred Bohom a fyziologická plodnosť… Archetypy sú súčasťou rodinných dedičstiev, ale ich význam pre jednotlivca nemusí byť vždy pozitívny. Balúnová sa zaoberá maľbou v prepojení s objektom a inštaláciou, výrazné zastúpenie u nej majú intermediálne konceptuálne projekty reagujúce na konkrétne miesto alebo situáciu.
Fragment diela Komiks (2011) Ivany Slávikovej patrí do série projektov, v ktorých autorka pracovala s materiálovým a obsahovým paradoxom. Kontrast krížikovej výšivky aplikovanej do plechu sa objavil už v staršom Slávikovej diele Favorit (2013), kde výšivku vytvorila priamo na karosérii automobilu Škoda Favorit 136 L. Tento princíp reflektuje povahu rodových stereotypov, deľby práce ale aj neaktuálnych rodových kompetencii. Sláviková ich svojim sochárskym aktom veľkolepo porušuje ale najmä na ne upozorňuje. Rodovou témou (vo svete umenia) sa zaoberala v starších dielach (Obete varujú, 2007 a Svätopluk, 2012), kde technikami spájanými s historickou tradíciou ženských prác vytvorila antiprincíp k archaickému mužskému egu umelca ako tvorcu štátnych pomníkových zákaziek.
VZOR ŽENA X VZOR ULICA je participatívnym projektom Lenky Vala. Aj tu je prítomný proces memorovania ľudských príbehov, ale s omnoho problematickejším posolstvom. Autorka otvára problematiku žien bez domova, teda žien, v ktorých živote sú všetky vyššie spomenuté hodnoty ohrozené alebo absentujúce. Trávi čas rozhovormi so ženami, ktorých život je často na úplnom existenčnom okraji. Zo stretnutí pochádza séria výšiviek. Časť z nich vytvorili participantky a časť autorka, ktorá textovo vizualizovala útržky rozhovorov. Spoločné vyšívania mali terapeutický charakter. Autorka sa okrem toho sústredila na sprítomnenie spoločensky prehliadanej problematiky.
Michaela Šuranská
Výstavnú činnosť galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.
foto: Michaela Šuranská