Kvet. Na. To

Monika Orémusová: Kvet. Na. To
kurátorka: Michaela Šuranská
trvanie výstavy: 12.3.-9.4. 2021

Monika Orémusová (1992) je absolventkou Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde v rokoch 2012-2016 študovala maľbu na Fakulte výtvarných umení. V rokoch 2012-2016 navštevovala Ateliér kritickej analýzy obrazu pod vedením doc. Štefana Balázsa ArtD. a Otvorený ateliér maľby pod vedením doc. Mgr. art. Rastislava Podobu ArtD. Magisterské štúdium ukončila v Ateliéri klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku akad. mal.

Jej tvorba smeruje k voľnej inšpirácií faktickým priestorom chápaným v zmysle kolektívnej a kultúrnej pamäte. Uplatňuje princíp koláže, dekoláže a maliarskej koláže. Výstava Kvet. Na. To. Pozostáva z diel, ktoré vznikli počas posledných siedmych rokov. Výber diel sleduje líniu postupného prechodu od relatívne realistického zobrazenia krajiny so snovou nadsadenou farebnosťou k takmer abstraktnej polohe.

Podľa autorkiných slov je pre ňu kľúčovým pojmom slovo ,,cesta". Umelecká tvorba a proces jej vzniku je paralelou k jej životnému štýlu a cieľu, k cestovaniu, putovaniu po krajine, zažívaniu, ukladaniu spomienok a opätovnému spracovaniu týchto zážitkov.

Tvorbu úzko prepája so spôsobom uskutočňovania svojho životného zámeru- s cestovaním, objavovaním miest, zážitkov a intenzívnych vizuálnych situácií. Krajina je pre ňu miestom civilizačného úniku, čo je z vystanej tvorby citeľné. Napriek tomu, že predobrazom kľúčových diel boli miesta ako Death Valley, Yellowstone alebo Grand Canyon, Monika nepodáva, a ani nechce, objektívny obraz reality. Výsledný obraz zobrazuje spomienku, ktorá prešla mentálnou transformáciou a zmenila sa imaginárny kontemplatívny priestor. Druh strateného raja.

Monika krajinu netematizuje v problematickom zmysle, akým môžu byť ekologické alebo historické zmeny, devastácia alebo narácia. Naopak, z vystavených diel je citeľný skôr konkrétny zážitok a radosť z maliarskeho procesu, čo sa prejavuje vitálnou až reflexnou farebnosťou, sviežim rukopisom, voľným a experimentálnym narábaním s rôznymi prvkami, stopami a štruktúrami. Zobrazuje ju pre jej intenzívnu vitálnosť a charakter formovaný vekmi geologických procesov, ktoré krajinu rozbíjali na fragmenty, sedimenty, vrstvy a plány a ona sa vo svojej novej širokospektrálnej forme stáva opäť celkom. Tento proces si Monika uvedomuje a vo výtvarnej matérií ho aplikuje pri vzniku obrazu. Paralelu vidí v maliarskom laboratívnom procese, počnúc hľadaním námetu, správnej súhry farieb, rozkladaním a skladaním obrazu, degradáciou starého, a napokon následnou reštrukturalizáciou. Pracuje princípom koláže, ktorá jej umožňuje takmer ,,rituálne-maliarskym" spôsobom skúmať spirituálny aspekt krajiny. Tento proces prebieha v ateliéri, nie v plenéri.

Zo spoločných rozhovorov s Monikou vyplynulo, že autorka v krajine hľadá už konkrétne vizuálne situácie, ktoré potrebuje prežiť a následne transformovať do obrazu. Tým možno jej prístup k fenoménu krajina označiť ako pátranie sociálnej pamäte po určitých krajinných archetypoch.

Michaela Šuranská

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.