RAZ A NAVŽDY ( ? )

Raz a Navždy [?] 

Ľubica Jediná 

Kurátor: Michaela Šuranská 

Trvanie výstavy 2.2. - 25.3. 2022

Počiatočným bodom v tvorbe Ľubici Jedinej je maľovať to, čo obdivuje. Zážitok z krajiny môže týmto spôsobom prežívať dlhodobo - až kým nedokončí maľbu. Autorka patrí ku ,,prechodnej" generácií ľudí zaznamenávajúcej ustupovanie ,,prežívania in situ" a smerovanie k prežívaniu sveta v internetovom prostredí. Fyzická skúsenosť je čím ďalej tým viac cenená. V súčasnosti poznačenej epidémiou Covid-19 je rozdiel medzi ,,live" a ,,online" evidentný. Live zážitok z prírody bol, najmä počas prvej vlny, veľmi vyhľadávaný. Napriek celospoločenskému objaviteľskému nadšeniu, podobné úniky do divočiny poznáme z minulosti. Medzi najznámejšie patria napríklad romantický únik pred priemyselnou revolúciou, slovenský turizmus a český tramping či neoficiálna výtvarná scéna, ktorá počas socializmu našla v prírode slobodný priestor. Podobný je aj autorkin vzťah k horám. Vo vystavenom cykle sú evidentné dve polohy - jedna viac objektívna a druhá senzitívnoimaginatívna. Ľubicine horské maľby veľkorysých rozmerov využívajú vzdušnosť ,,rozmaľovaných" plôch a priestorovosť priznaných podkladových vrstiev. Vyznačujú sa ľahkosťou, koncentráciou a racionálnou obrazovou výstavbou.

Názov výstavy indikuje dočasnosť. Autorka apeluje na ľudskú zodpovednosť spočívajúcu v politických aj individuálnych rozhodnutiach. Jej stratégiou nie je šokovať apokalyptickými výjavmi ale ukázať krásu, ktorú je nutné chrániť. Tento druh varovania zmiešaný s určitou snovou nostalgiou nachádzame na maľbách ohrozených tvorov vsadených do neurčitého fluidného prostredia. Pripomínajú ojedinelý prízrak. Je pravda, že spoločnosť tieto tvory mýtizuje, obdivuje, démonizuje a, bohužiaľ, až v poslednom rade chráni.

Tradične ospevovaná slovenská príroda sa akosi vytráca, čo vidí už asi každý, kto má oči. Tvorba Ľubici Jedinej patrí k súčasnej krajinomaľbe. Je diskutabilné, či maľba dokáže naplniť aktivistický potenciál, ktorý výstava deklaruje. Skutočnosťou však je, že človek musí byť aspoň minimálne vnímavý a citlivý na to, aby konal ekologicky. A práve umenie dokáže zušľachťovať a ,,scitlivovať" človeka voči svetu. V tom spočíva aktivizmus malieb Ľubici Jedinej. 

Ľubica Jediná (*1991) študovala maľbu na Akadémií umení v B. Bystrici v ateliéri prof. Ľudovíta Hološku a doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. (2012- 2018). Vystavovala na kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí (PL - Toruň, Ilawa, CZ - Plzeň, Kuks). Jej maľba Dolina vymierania bola súčasťou Trienále portrétu v Liptovskej Galérií P. M. Bohúňa (2021, Liptovský Mikuláš). 

Michaela Šuranská

Program Rozkvet Gallery z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.