huhu

Vložte svoj text

Paradoxy

autor: Roman Ďurček

vernisáž: 15.9. 2023 o 17:30 hod

trvanie výstavy: 16.9. – 17.10. 2023

kurátorka: Michaela Šuranská

Rozkvet Gallery, Horná 36, Banská Bystrica, 1. poschodie Roman Ďurček, patrí k mladej generácii slovenských vizuálnych umelcov. Je autorom s dlhodobo sa vyvíjajúcim umeleckým programom cieleným na médium maľby, primárne  vychádzajúcim z figurálnej tvorby, neustále rozširovaným a prehlbovaným v sociálno-kritických obsahoch a v experimentálno-technickej rovine. Zaoberá sa problematikou krízy hodnôt a vyprázdnenia ideovej a emočnej sféry. Počas posledných rokov     v jeho tvorbe figurovali archetypálne postavy jedincov konfrontovaných so súčasným spoločenským a ekonomickým nastavením zameraným na výkon, úspech a súťaž. V dominantnej figurácii varioval maskulínne typové postavy manažérov či politikov, športovcov, ktorí sa ako univerzálne charaktery stávali súčasťou dynamických obrazových kompozícii prepájajúcich predmetné zobrazenie s abstraktnými prvkami. Kľúčovým v jeho súčasnej tvorbe je experimentálny prístup k maľbe - pracuje   s metódami biochemických oxidačných procesov na medenej platni, ktorá zamieňa tradičný podklad - maliarske plátno.

Najnovší projekt Paradoxy, prvýkrát prezentovaný v Rozkvet Gallery, predstaví sériu obrazov, ktorá v mimoriadne zhutnenej forme extrahuje a mixuje Ďurčekovu maliarsku ikonografiu pozostávajúcu z typových postáv, prvkov pop-kultúry a referencií na dejiny západnej kultúry, filozofie a umenia. Odvážnejšie zapája iróniu, resp. ironickú kritiku, vytvára explozívne a dynamické kompozície prekypujúce materiálovým, farebným experimentom a hybridne mixovanou symbolikou, reflektujúcou západnú civilizáciu a jej veľké meta-príbehy. Ďurček, v angažovanej pozícii maliara – kritika, využíva priamočiary obrazovo-kultúrny jazyk. Keď predtým pracoval s iróniou – postavy v oblekoch bez hláv či v absurdných akrobatických polohách – teraz posunul figurálnu pohybovú dynamiku smerom ku karikatúre a k výraznej štylizácií. Prostredníctvom nej, ale aj cez priame referencie    a apriopriácie, odkazuje k princípom modernistického maliarstva, hoci nie v ideovej rovine, v ktorej sa táto éra stavala               k technickému a politickému vývoju skôr pozitívne. V autorových nových obrazových cykloch nachádzame ako nosný princíp koláž, avšak skôr na vyjadrenie myšlienkového a hodnotového chaosu. V ňom sa priame odkazy na staré umenie či mladšie diela ako Piccasova Guernica, vyňaté motívy Daliho tekutých hodín a Van Goghových slnečníc ocitajú v distopických plameňoch, farebných hmotách a pigmentoch ako v uvoľnenom geologickom materiály či v záplave pop-kultúrnej farebnosti   a tvarosloví asociujúcom kreslené filmy, "animáky", cukrovinky či psychadelické huby.

Obrazová plocha malieb je fragmentarizovaná, veľmi dynamická. V minulosti vyjadroval princíp koláže nálady modernej éry. Vo futurizme bolo zobrazenie pohybu oslavou pokroku, nekompromisným odpútaním sa od starších systémov. Trieštenie sekcii    v Ďurčekových maľbách si, podľa môjho názoru, možno spojiť s aktuálnymi náladami. Takéto trieštenie je citeľné v súčasnej spoločnosti našej krajiny – teda už sa nejedná o spoločnosť polarizovanú, ale naozaj fragmentarizovanú, kde pojem demokracia, dedičstvo antického sveta je zvláštne ohýbaný a nie úplne pochopený. 

Autor v cykle malieb narába s obraznosťou kultúrnych (a kultových) dejín západného sveta a aj s niekoľkými národnými symbolmi. V motívoch aj verbálne, v názvoch diel preberá archetypálne formy (oltár, pilier...). Klasické charaktery antického   (a renesančného) sochárstva, neoimpresionizmu a kubizmu akoby vyťahuje z kníh a múzeí a komponuje do spleteného rastra spolu s obrazmi modernistického pozitivizmu (automobil, kozmonaut) a s vlastnou ikonografiou - s motívom obleku, botasiek, lopty, končatín deformovaných v pohybe atď. Napriek obsahovému distopizmu sú Ďurčekove maľby veľmi vitálne, čo je nepochybne aj výsledkom radosti a zápalu zo samotného maľovania.

Využitím naratívu paradox a tiež dialógom dvoch techník vzniká v maľbách zámerné napätie. Oxidácia medi, s ktorou autor experimentuje už niekoľko rokov, nie je len pokusom so žiadanou, pre Ďurčeka už charakteristickou, výslednou estetikou. Ide   o autorskú pozíciu, z ktorej skúma médium maľby v prepojení na vonkajšie sociálne a kultúrne prostredie, na samotnú architektúru, dejiny verejného priestoru, na exteriérové sochárstvo (opäť figurácia) a jemu vlastné materiály ako meď, mosadz, bronz a oxid. Ide o elementy priamo na svojom tele zhromažďujúce časové nánosy a vrstvy.

Michaela Šuranská

Sústredená tvorba Romana Ďurčeka vyústila do viacerých úspešných projektov, sérií - Disturbed Simbiosis 1, Mocní, Oxidačné procesy a i. Jeho diela boli prezentované na viacerých individuálnych aj kolektívnych výstavách, napríklad v Schemnitz Gallery (Banská Štiavnica), v Záhorskej galérii v Senici, galériach FX (Banská Bystrica) a Koniareň - priestor pre súčasné umenie (Trebišov), Pistoriho paláci (Bratislava) či v Academia gallery (Sofia, Bulharsko) atd. V rokoch 2021, 2018 a 2017 a bol finalistom súťaže Maľba roka VUB, v rokoch 2022 a 2021 bol nominovaný na cenu nadácie NOVUM. Pred piatimi rokmu mu bola udelená Cenu Martina Benku. Ďurček ukončil doktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici v ateliéri Jána Triašku v roku 2022. Jeho predošlým školiteľom bol Ľudovít Hološka).

Projekt formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výstavný program Rozkvet Gallery z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ďakujeme.